WWF Rakúsko, rakúsky Alpenverein, nemecký Alpenverein a Priatelia prírody Rakúska podali na tirolskú krajskú vládu žiadosť o rozšírenie rezervácie „Ötztaler Alpen“. Žiadajú o ochranu najväčšieho ľadovcového územia v okolí Weißseespitze (3 518 m n. m.) a vrchnej časti ľadovca Gepatschferner. Tieto štyri enviro organizácie sa týmto jednoznačne postavili proti zverejneným plánom pre výrazné rozšírenie lyžiarskeho strediska Kaunertaler Gletscher.
„Vyhlásenie tohto územia za prírodnú rezerváciu by znamenalo záväznú ochranu ekosystémov a dlhodobé zachovanie tohto doposiaľ neprístupného prírodného celku. Vyhlásenie rezervácie by sa stalo jedným z dôležitých krokov smerom k dôslednej ochrane ľadovcov,“ uviedli zástupcovia týchto štyroch organizácií.
Dotknutá ľadovcová oblasť: modrá – existujúce lyžiarske stredisko, žltá – plány na rozšírenie v chránenej oblasti. Autor grafiky: Kartografia Alpenverein
Čo je Gepatschferner?
Gepatschferner je druhý najväčší ľadovec východných Álp nachádzajúci sa v Tirolsku. Je súčasťou pohoria Ötztalských Álp a nachádza sa v blízkosti hraníc Rakúska a Talianska. Topenie a výrazný ústup tohto ľadovca sú sledované vedcami aj v súvislosti s vplyvom klimatických zmien na iné ľadovce po celom svete.
Časozber Gepatschferner (video)
Časozber – Gepatschferner od júla 2020 do októbra 2022. Autor: M. Mergili, S. Haselberger
Gepatschferner tvorí spolu s ľadovcom Kesselwandferner najväčšiu súvislú ľadovcovú plochu v Rakúsku. Vzhľadom na veľkú a nefragmentovanú bezzásahovú plochu je jednou z mála oblastí v Alpách, ktorá sa najviac podobá charakteru divočiny.
„Tieto veľké, súvislé ekosystémy sú dôležité pre živočíšne a rastlinné druhy, z ktorých niektoré sú ohrozené, najmä v časoch klimatickej a biodiverzitnej krízy – a v budúcnosti budú ešte dôležitejšie,“ hovorí programová manažérka WWF Hanna Simons.
360-stupňová fotografia ľadovca Gepatschferner. Foto: DAV/Franz Güntner
Prečo organizácie namietajú proti rozšíreniu strediska?
Nové plány na rozvoj lyžiarskeho strediska vo vrchnej časti ľadovca Gepatschferner by odobrali atraktivite turistickej oblasti medzinárodného významu. „DAV (Deutsche Alpenverein) v tejto oblasti od konca 19. storočia udržiava dôležité alpské základne – Brandenburger Haus a Rauhekopfhütte. Tieto plány by doslova ohrozili vyhliadky na turistiku založenú na prírode a udržateľnosti,“ poznamenáva prezident DAV Roland Stierle.
Brandenburger Haus. Foto: Dominik Viertel
Pre štyri združenia na ochranu prírody nie je v súčasnosti nový rozvoj ľadovcových oblastí opodstatnený. Nová výstavba by si vyžadovala trvalé masívne zásahy, ktoré nie sú pre dotknuté enviro organizácie obhájiteľné a priechodné.
„Ľadovce v Rakúsku ubúdajú v priemere každý rok o 20 až 30 metrov. Dokonca aj v najvyšších polohách Álp – teda aj tam, kde by ľadovce mali prirodzene spolu s pribúdajúcim snehom rásť, sa hrúbka ľadovcov zmenšuje a ich plocha klesá,“ vysvetľuje prezident Rakúskeho Alpenverein Andreas Ermacora.
Ermacora zároveň zdôrazňuje hodnotu ochrany plôch ľadovcov. Od roku 1999 do 2019 Gepatschferner stratil priemernú hrúbku ľadu 17 metrov, čo zodpovedá približne 80 centimetrom ročne. „Vzhľadom na neustále zmeny krajiny by výstavba lanoviek sama o sebe nestačila. Každé leto by boli potrebné opatrenia a technické zásahy na povrchu ľadovca a to aj v okrajových oblastiach, aby vôbec bolo možné upravovať zjazdovky a prevádzkovať stredisko v zime. V takom prípade by to bolo skôr stavenisko než prirodzené prírodné prostredie,“ dodáva Ermacora.
Prechod cez ľadovec Gepatschferner. Foto: DAV/Franz Güntner
Aká je dnešná ochrana územia?
Od roku 1981 je pred technickým rozvojom v Ötztalských Alpách prísne chránených až 395 km² (pod názvom „Oddychová oblasť – Otztalské Alpy“). Okrem ochrany prírody je cieľom v tomto území udržiavať aj podmienky pre relax v prírode. Rozvoj infraštruktúry, ako sú napr. lanovky alebo cesty, nie sú v takomto chránenom území povolené.
Tirolský zákon o ochrane prírody tiež zásadne chráni všetky ľadovcové plochy a zakazuje technické zásahy. Výnimka: v roku 2005 tirolské úrady spravili úľavu v ochrane ľadovcov a boli vytvorené výnimky v takzvanom „programe ochrany ľadovcov“, aby bolo umožnené vydávať výnimky na rozšírenie lyžiarskych stredísk na ľadovcoch. Ochranné, enviro a horské spolky však požadujú zrušenie tejto výnimky spolu s rozšírením chránených oblastí pre oddych v prírode.
Lyžiarske stredisko Kaunertal Glacier, leto 2023. Foto: DAV/Franz Güntner
„Žiaľ, žiadosť o rozšírenie rezervácie o oblasť okolo Linken Fernerkogel bola zamietnutá. A to aj napriek tomu, že začlenenie týchto ľadovcových plôch do ochrany je pre samotnú ich ochranu momentálne jedinou možnosťou. Dlhodobým riešením by inak musela byť nová verzia tirolského programu pre lanovky a lyžiarske strediská,“ hovorí Leopold Füreder, tirolský predseda združenia Priateľov prírody Rakúska.
Unikátna vysokohorská oblasť s rozlohou približne 3,3 km² východne od Weißseespitze (3 518 m n. m.), vrátane najvyšších ľadovcových plôch Gepatschferner v zadnej časti údolia Kaunertal, stále nie je chránená. Práve naopak, toto územie bolo v rámci územného plánovania explicitne vyhradené ako výnimková oblasť pre možné rozšírenie lyžiarskeho strediska. A to aj napriek tomu, že priamo susediace oblasti sú vzhľadom na unikátne prírodné podmienky prísne chránené (EÚ, tirolský stupeň ochrany „Tichá oblasť“).
Podľa žiadosti, ktorú tieto štyri organizácie predložili tirolskej vláde, by malo byť toto územie pre trvalú ochranu začlenené do susednej „Tichej oblasti“ Ötztalských Álp.
Zdroje
- Alpenverein