Österreichische Alpenverein

Rakúsky alpský klub OeAV (Österreichische Alpenverein) je prestížny rakúsky horolezecký zväz so 150 ročnou históriou. Jeho základňu tvorí viac ako 700 000 členov. Vďaka silnej vnútornej štruktúre, ktorá pokrýva veľa aktivít a odvetví športu tvorí vplyvnú a sociálne aktívnu inštitúciu pôsobiacu v Rakúsku a v zahraničí. V skratke je ÖeAV alebo len AV – združuje všetkých záujemcov a milovníkov hôr a horskej prírody a všetkých aktívne aj športovo založených ľudí aj rodiny. Každý sa stáva členom zväzu na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia.

História Alpenverein

Založenie rakúskej alpskej asociácie

Dňa 19. novembra 1862 sa vo Viedni v Zelenej miestnosti akadémie vied konalo zhromaždenie Rakúskeho Alpského zväzu. Spolok Österreichischer Alpenverein (ÖeAV) si dal za cieľ „rozširovať znalosti o Alpách, podporovať lásku k nim a uľahčiť nimi cestovanie“.

Založenie nemeckého Alpine Clubu 1869 -1873 –  zlúčenie rakúskej a nemeckej alpskej asociácie

V roku 1869 založili nemeckí a rakúski horolezci v Mníchove a Nemecký Alpský spolok (Deutscher Alpenverein – DAV). Pojem „nemecký“ vtedy neznamenal Nemecko, ale nemecky hovoriace krajiny Európy a východné Alpy boli vtedy označované ako „nemecké Alpy“. DAV (Deutscher Alpenverein) mal samostatné sekcie od severného Nemecka až na Jadran. Tie spravovali svoje oblasti, v ktorých stavali chaty, budovali chodníky, vzdelávali, školili horských vodcov a starali sa aj o publikácie.

V roku 1869 založili nemeckí a rakúski horolezci v Mníchove a Nemecký Alpský spolok (Deutscher Alpenverein – DAV). Pojem „nemecký“ vtedy neznamenal Nemecko, ale nemecky hovoriace krajiny Európy a východné Alpy boli vtedy označované ako „nemecké Alpy“. DAV (Deutscher Alpenverein) mal samostatné sekcie od severného Nemecka až na Jadran. Tie spravovali svoje oblasti, v ktorých stavali chaty, budovali chodníky, vzdelávali, školili horských vodcov a starali sa aj o publikácie.

Medzivojnové obdobie

Už pred 1. svetovou vojnou, ale najmä v prvých rokoch po nej ovládli Alpenverein protižidovské prúdy. Väčšina sekcií v Rakúsku zaviedla „árijské paragrafy“. V tom čase židia nemohli byť členmi a ani sa ubytovávať na chatách klubu. V niektorých častiach štátu toto obdobie prepuklo na začiatku 20. storočia. Viedenskou, nemeckou a rakúskou alpskou asociáciou bol v roku 1905 stanovený zákon, že iba nemecký takzvaný „Aryan“ môže byť členom. V rokoch 1907 a 1910 zakázala Akadémia vo Viedeni a Mníchove členstvo židom a ostatné spolky ich nasledovali. V roku 1921 sa stal socialista Eduard Pichl predsedom sekcie v Rakúsku z Deutscher Alpenverein a začal presadzovať antisemitizmus. V rovnakom roku úsek Danubia, pribral židovských horolezcov A. Viktora Frankla, Freda Zinnemanna a Josepha Braunsteina. V roku 1924 tento úsek Alpenverein vylúčili z celkového združenia, ktorý mal v tom období 110 rakúskych oddielov.

Novovzniknutá časť židovských a liberálnych členov „Danubia“ sa stal terčom útokov zo strany antisemitov v Alpenvereine. V roku 1924 vznikol komprosmis, že ak sa antiseministi nebudú do ničoho miešať tak „Danubia“ bude vylúčená.

S pripojením Rakúska k Nemeckej ríši v roku 1938 bol „Deutscher Alpenverein“ štátom pridelený pod odbor pre horolezectvo v Ríšskom zväze telovýchovných cvičení (DRL), neskôr nazvanom Národnosocialistický ríšsky zväz telovýchovných cvičení (NSRL). Sídlo Alpenvereinu, ktoré sa predtým často menilo, sa od roku 1938 ustálilo v Innsbrucku.

Nové priority: udržateľnosť a práca s mládežou

Po skončení prvej svetovej vojny mal Alpenverein  veľa nových povinností. Prišiel o niektoré úseky v Južnom Tirolsku aj spolu s oddielmi na niektorých územiach.

Netrvalo dlho a za pár rokov sa počet členov zvýšil na trojnásobok vyšší ako bol pred vojnou, chaty boli preplnené a odmietali v nich nadbytočný komfort. Začali vznikať konflikty medzi záujmami horolezcov a masovej turistiky. Alpenverein vybudoval nové rekreačné zariadenia a zameriaval sa na prácu z mládežou.

Ťažké povojnové roky – alpský zväz bojuje o prežitie

Po druhej svetovej vojne zahájil Alpenverein ťažkú cestu k vykresľovaniu právnej situácie rakúskeho alpského klubu. Pokračujúca existencia Alpenvereinu musela byť vymáhaná ústavným súdom a museli nastať čiastočné reformy. V roku 1951 DAV (Deutscher Alpenverein) prešiel späť k starému názvu rakúsky Alpenverein. Chaty bývalých nemeckých úsekov v Rakúsku boli prevádzkované iba na dôvere až do roku 1955 kedy sa podpísala zmluva na základe skutočných vlastníkov chát.

Kontinuálna výstavba

S normalizáciu životných podmienok, ekonomického boomu a aktivít, členstvo opäť výrazne vzrástlo. Ľudia sa zamerali viac na dovolenku a voľný čas. V roku 1980, Alpenverein súčasne rieši niekoľko nových vývojových etáp. Ekologické hnutie vedie k posilňovaniu ochrany prírody v alpskom klube ako najväčšieho vlastníka pôdy v Národných parkoch. Športové podujatia boli oveľa pestrejšie a objavili sa nové športové trendy. Pre Alpenverein bol najvýraznejší rozvoj športového lezenia na prírodných skalách a umelých stenách. Od roku 1990 sa počet členov zvýšil vďaka novým službám omnoho rýchlejšie. Veľké nadšenie pre zdravie, vedomé cvičenie v prírode posilnil význam chát a turistických trás.