Situácia v lyžiarskych strediskách je rôzna, no nájdeme v nich aspoň tri spoločné atribúty. Majú svojho majiteľa, vyrábajú sneh a ich zjazdovky využívajú platiaci zákazníci. Tí ostatní, predovšetkým skialpinisti, sú jednoducho neželaní. Máme teda dve, proti sebe postavené strany v akejsi nejasnej situácií, ktorá väčšinou vyvrcholí osobným konfliktom alebo v tom najhoršom prípade nevedomosťou a úrazom.
Čo sa s tým dá teda robiť? V Horskom Klube sme si povedali, že sa začneme strediska pýtať, čo mu vadí, prečo mu to vadí a či vôbec existuje riešenie, ktoré by bolo výhrou pre obidve strany. A tak sme sa dohodli, že nám z Jasnej v Nízkych Tatrách o tom prídu porozprávať a potom aj ukázať ako to vlastne je.
Zistili sme, že počiatkom všetkého je dodržanie kvalitne pripravenej trate. Tá sa dá najlepšie dosiahnuť upravením trate čo najskôr po uzávere zjazdovky, kým rozbitý terén neprimrzne. Aby bol menčester čo najrovnomernejšie urolbovaný je potrebné, aby ratrak nenarobil v stŕmšom teréne zadrapovaním pásov príliš veľké schody. Preto si pomáha tým, že je zavesený na lane a navyjákom sa priťahuje aby pásy odľahčil. Ak to nevidíte na vlastné oči, ťažko sa dá predstaviť ako to vskutočnosti na takej Priehybe v Jasnej vyzerá. Ratrak zavesený o stĺp a spustený 400 metrov pod horizont, ťažko spozorujete alebo počujete.
Ak už je zjadovka pripravená a laná sú (možno) stiahnuté v garáži, ponúka sa nám nenahraditeľná možnosť využiť prvú mäkkú stopu. A tu narážame na problém číslo dva. Pre nás neopakovateľný zážitok a pre Stredisko bezpečnostné riziko pre svojich klientov, ktorí sa ráno na našich ryhách môžu dolámať. Práve preto, ako v každej inej firme, sa aj v stredisku prihliada na náležitú úroveň kvality, za ktorú nesú zodpovednosť nie akcionári ale kompetentní pracovníci zodpovedajúci za svoju prácu a v neposlednom rade platiaci návštevníci. Prezentujúci vedúci retrakárov pán Maroš Kupčo to prirovnal k práci kuchára “Žiadny kuchár by sa nepotešil, keby mu do navareného jedla, niekto vysypal hrnček soli a jeho prácu pred podávaním jedla klientovi na konci znehodnotil”.
Vráťme sa ale späť k otázke: Čo sa stým dá teda robiť? Najskôr sa treba vypočuť, potom porozmýšľať a ak chceme dosiahnuť taký stav, aby boli obidve strany spokojné, musíme rešpektovať jeden druhého. Stredisko je ochotné niečo tolerovať aj vytvoriť podmienky. Dvierka sa pootvorili a ja verím, že riešenia sú na ceste. O všetkom Vás budeme informovať.
Foto Juraj Meško:
V rámci priateľského stretnutia a ukážky ratraku sme si spravili komorný pretek Chopok Vertikal. Výsledky TU.
Foto Alexander Uhrín:
Ďakujeme za účasť aj na večernej časti, predosvšetkým prednášajúcim Milanovi Frejukovi z HZS, Paľovi Bolješíkovi z dobrovoľnej záchr. služby a prezentácií Martina Bartoňa (vetroplachmagazin.sk).
Foto Zuzana Stromková:
