Alpenverein uskutočnil v spolupráci s inštitútom pre športové vedy Univerzity v Insbrucku a so súkromnou lekárskou Univerzitou Paracelsus v Salzburgu výskumný projekt na tému: „Účinky horských športov na kvalitu života a zdravia.“
Väčšina zo športovcov zaoberajúcich sa horskými športmi by potvrdilo, že sa tieto aktivity spájajú s pozitívnymi účinkami na telo i ducha. Zdá sa, že jednak telesná aktivita ako aj pobyt vo svete hôr ľudí od nepamäti fascinuje. No systematický výskum o okamžitom alebo dlhodobom vplyve horských športov na zdravie možno vo vedeckých prácach nájsť len zriedkavo. Preto bolo našim úsilím v tomto vedeckom výskumnom projekte preskúmať a potvrdiť možné pozitívne dopady horských športov a ich aj podložiť dôveryhodnými údajmi. Pre uskutočnenie tohto výskumného projektu bola iniciovaná spolupráca medzi rakúskym alpským zväzom, súkromnou lekárskou Univerzitou Paracelsus v Salzburgu a Univerzitou v Innsbrucku. Popri tom mali byť praktické skúsenosti najväčšieho alpského spolku Alpenverein v Rakúsku, ako aj vedeckej expertízy Univerzity zamerané na docielenie čo možno najlepšieho výsledku. Sú tu predstavené výsledky dvoch v súčasnosti už ukončených projektových krokov.
1. Projektový krok: okamžité účinky
Horské športy zahŕňajú širokú škálu športového vyžitia, z ktorých ako exemplárny príklad okamžitého účinku horských športov prevažuje horská turistika. V rámci terénnej štúdie bolo skúmaných 42 zdravých dobrovoľnkov, ktorých rozdelili do 3 rôznych skupín:
- Turistika vo voľnej prírode s miernym tempom (6000 výškových metrov)
- Porovnateľná aktivita na bažiacom páse v uzavretom prostredí
- Kontrolný stav s činnosťou v polohe sedu
Časový postup a doba priebehu aktivity bola vo všetkých troch skupinách rovnaká.
Pri horskej turistike boli pozorované výrazné okamžité pozitívne zmeny v duševnom stave v porovnaní ku kontrolnej aktivite v polohe sedu, ako aj porovnateľnej aktivite na bežiacom páse.
Týmito výsledkami môžu byť doteraz uverejnené účinky v iných druhoch športov prostredníctvom horskej turistiky ešte prekonané, čo môže byť okrem iného vysvetlené vplyvom okolitého prostredia. Predošlé výskumy mohli preukázať silnejšie účinky, keď skúmané osoby pociťovali okolie ako príjemné. Prostredie v ktorom sa uskutočnila horská turistika s výhľadom na okolité kopce možno bezpochyby považovať za príjemné prostredie, čo zvýrazňuje aj porovnanie s výsledkami na bežiacom páse. Po interakcii s bežiacim pásom boli účinky na páse menšie ako počas horskej turistiky, hoci telesná aktivita bola porovnateľná.
Okrem priameho účinku na psychický stav môžu byť očakávané aj účinky na udržateľné športové výkony. Tieto sa totiž zdajú byť vyššie, čím pozitívnejší bol psychický stav počas športovej aktivity.
Zmena fyziologických parametrov – Krvný tlak a rýchlosť srdcovej frekvencie neukazuje medzi situáciami žiadnu výraznú zmenu.
Okrem toho, odobraté vzorky slín ukázali pri turistike/chôdzi na bežiacom páse výrazné zníženie hladiny kortizolu v porovnaní s kontrolným stavom v sede, čo poukazuje na zníženie vplyvu stresu pri horskej turistike. S ohľadom na kortizol však to či bola fyzická aktivita vykonávaná vnútri alebo vonku nepredstavovalo žiadny rozdiel.
Celkovo však možno povedať, že fyziologické parametre sú veľmi citlivé, teda okamžitý účinok je tak pravdepodobne možné pozorovať iba v laboratórnych podmienkach. Pozitívne dlhodobé účinky opakovaných horských túr na krvný tlak a rýchlosť srdcovej frekvencie mohli byť preukázané už Schobersbergerom a kol. v roku 2010.
Námaha pri turistike do kopca bola objektívne síce vyššia ako pri bežiacom páse, no súčasne však nebola pociťovaná ako namáhavejšia, z čoho možno vyvodzovať, že okolie pri horskej turistike naše telo odvádza od pocitu fyzickej námahy.
2. Projektový krok: dlhodobé účinky
Na tento účel bola realizovaná jedinečná prierezová štúdia uskutočnená na vzorke 1536 rakúskych horských športovcov, ktorá sa zaoberala ich duševnou záťažou, pričom u nich prevládala zvýšená psychická záťaž na hodnote 14 %. Pri horských športovcoch mohli byť pozorované priaznivé faktory na zachovanie duševného zdravia. Ochranou voči veľkej psychickej záťaži sa zdá byť pri veľkej fyzickej záťaži ako pozitívny psychický stav/nálada, tak aj vysoká telesná aktivita.
Zaujímavé je tu pozorovanie, že nestačí len minimálna aktivita (napr. v intenzite 1hodina týždenne). Relevantný vplyv na psychický stres sa ukázal až pri stupni zdraviu prospešnej aktivity (napr. o intenzite 3 hodín týždenne). Tento poznatok posilňuje domnienku, že vyššia úroveň aktivity sa neprejavuje len na telesnom (Ekelund a kol. 2016), ale rovnako aj na duševnom zdraví. V skutočnosti bola horská turistika, špeciálne u osôb s vyššou psychickou záťažou úspešne nasadená už v minulosti a to ako doplnok konvenčnej terapie (Sturm a kol. 2012).
Hlavná myšlienka
Prostredníctvom tejto štúdie mohlo byť ukázané, že bežná horská turistika spôsobí okamžité zlepšenia príslušných parametrov duševného zdravia. Konkrétne sa jedná o kombináciu fyzickej aktivity a účinku okolitého prostredia pri horskej turistike, čo robí formu horskej turistiky obzvlášť účinnou.
Poznatky z prierezového prieskumu môžu v oblasti zostavovania pohybových programov viesť k udržaniu duševného zdravia. Vytvorenie takýchto programov si vyžaduje znalosť zvýhodňujúcich faktorov, ktoré sú v predmetnej štúdii analyzované.
- Telesná aktivita v prírode má na duševný stav ten najväčší pozitívny účinok.
- Doterajšie účinky pohybu na psychický stav mohli byť vďaka horskej turistike prekonané.
- Vysoká telesná aktivita môže byť chápaná ako ochranný faktor pre psychickú záťaž.
Autori štúdie
Martin Niedermeier, M.Sc., svoje vysokoškolské štúdium druhého stupňa športu a pohybových vied ukončil na Univerzite v Insbrucku a vo svojej terajšej dizertačnej práci sa venuje predovšetkým okamžitým účinkom horského športu na ľudskú psychiku a duševné zdravie.
Diplomovaný sociálny pedagóg (FH) Jürgen Einwanger je vedúci akadémie Alpenverein a školiaci referent zväzu alpskej mládeže. V období medzi 2014-16 kládol za gro svojho záujmu vedenie spolku „Bergsport & Gesundheit“ a v tejto funkcii sa podieľal na danom výskume.
Univerzitný docent Dr. Arnulf Hartl je vedúcim inštitútu pre ekologickú medicínu na súkromnej lekárskej Univerzite Paracelsus v Salzburgu. V rámci svojich výskumov sa okrem iného zaoberá účinkom outdoorového športu na psychologické a imunologické parametre na rôznych vzorkách rizikovej populácie.
Univerzitný profesor Dr. Martin Kopp je profesorom športovej psychológie a vedúcim inštitútu športových vied na Univerzite v Insbrucku. Jeho vedecký záujem je okrem iného v skúmaní okamžitých účinkov pohybových činností na náš duševný stav/našu náladu.
Knižné tipy
Ekelund, U, Steene-Johannessen, J, Brown, WJ, Fagerland, MW, Owen, N, Powell, KE, Bauman, A and Lee, IM (2016). Môže fyzická aktivita zmierniť, alebo dokonca eliminovať škodlivé prepojenie medzi dobou vysadávania a úmrtnosťou? Harmonizovaná meta-analýza údajov na vzorke viac ako 1 milióna žien a mužov. Lancet 388: 1302-1310.
Schobersberger, W, Leichtfried, V, Mueck-Weymann, M a Humpeler, E (2010). Štúdie z rakúskej strednej nadmorskej výšky (AMAS): výhody vystaveniu sa stredným nadmorským výškam (1,500-2,500 m). Sleep Breath 14(3): 201-207.
Sturm, J, Plöderl, M, Fartacek, C, Kralovec, K, Neunhäuserer, D, Niederseer, D, Hitzl, W, Niebauer, J, Schiepek, G a Fartacek, R (2012). Telesné cvičenia v rámci horskej turistiky u pacientov s vysokým rizikom k samovražedným sklonom. Náhodná krížová štúdia. Acta Psychiatrica Scandinavica 126(6): 467-475
Článok bol prebratý z Alpenverein magazínu Bergauf 2017. Autori sú Martin Niedermeier, Jürgen Einwanger, Arnulf Hartl, Martin Kopp
